Stali ste sa svedkom náhlej udalosti, pri ktorej došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života. Usúdite, že zdravotný stav je taký vážny, že Vaša pomoc nestačí. Rozhodli ste sa privolať odbornú pomoc.

Za daných okolností je potrebné počítať s tým, že Vám kvalifikovaný zdravotnícky operátor na druhej strane linky bude klásť otázky. Na prvý pohľad by sa mohli zdať zbytočné. Je ale dobré vedieť, že zdravotnícky operátor potrebuje pre správne zhodnotenie situácie dostatok informácií, bez ohľadu na to ako dôležité sa Vám javia.

KEDY VOLAŤ 155?

Vždy pokiaľ došlo k náhlemu ohrozeniu života, zdravia, vážnemu úrazu, alebo nehode s väčšími následkami.

Najčastejšie ide o:

  • poruchy vedomia až bezvedomie,
  • náhle zastavenie krvného obehu spojené so zastavením dýchania,
  • problémy s dýchaním, dusenie,
  • mozgovú mŕtvicu,
  • neobvyklé bolesti prípadne tlaky na hrudníku, vyžarujúce do horných končatín, krku, chrbta, často sprevádzané ďalšími príznakmi akými sú slabosť, nevoľnosť, dýchavičnosť a i.,
  • vážny úraz, dopravná nehoda, masívne krvácanie, rôzne pády, topenie,
  • otravu liekmi alebo chemikáliami,
  • kŕčové stavy,
  • popáleniny, omrzliny, prehriatia a podchladenia,
  • pôrod a mnohé ďalšie.

V prípade, ak sa jedná o dlhodobo trvajúce ochorenie, bez náhleho zhoršenia zdravotného stavu obráťte sa na praktického lekára, alebo podľa potreby volajte lekársku službu prvej pomoci.

AKO VOLAŤ 155?

Na bezplatnú tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby 155 je možné volať z telefónu akejkoľvek verejnej siete v SR, vrátane mobilných telefónov.

Číslo linky 155 je vždy bez akejkoľvek predvoľby.

Bez ohľadu na to či voláte z mobilného telefónu, alebo z pevnej linky vždy zdôraznite, kde sa presne nachádzate, vrátane spresnenia miesta, z ktorého voláte.

ČO POVEDAŤ ZDRAVOTNÍCKEMU OPERÁTOROVI?

Snažte sa zachovať pokoj a vecne odpovedať na otázky.

Obvykle kladené otázky:

  • Presné miesto hlásenej udalosti – táto informácia je nevyhnutná k rýchlemu a presnému dosiahnutiu miesta udalosti.
  • Čo sa presne stalo?
  • Informácie o rozsahu postihnutia, poranenia, úrazu, teda stav vedomia, dýchania, rozsahu poranenia či krvácania, v prípade dopravných nehôd ich charakter, počet účastníkov a pod.
  • Komu sa stalo? V rozsahu meno postihnutého, pohlavie, ak postihnutého nepoznáte, približný vek a poznávacie znamenie, napr. farbu oblečenia.
  • Informácie o volajúcom, aby bolo zrejmé či sa jedná o blízku osobu, alebo náhodného svedka udalosti.

Uviesť miesto udalosti:

  • v byte, na pracovisku, alebo v inom uzatvorenom priestore:
    adresa a čísla domu (sú dôležité obe čísla – tzv. červené aj modré), poschodie a meno na menovke pri zvončeku, spresnenie pomocou orientačných bodov (hlavne na sídliskách),
  • na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách:
    stručný a výstižný popis miesta udalosti, orientačný bod na okolí napr. typická budova nablízku, park, križovatka, kostol, obchod, posledná ulička v obci, odbočka, kilometrovník na diaľnici, správne číslo diaľnice a pod.

Zo štatistík a skúseností žiaľ vyplýva, že pri skutočne kritickej život ohrozujúcej udalosti, t.j. v situácií, kedy dôjde u postihnutého k náhlemu zastaveniu krvného obehu, ostáva na záchranu jeho života doslova iba niekoľko minút. Mozgové bunky začínajú byť v priebehu 4 – 5 minút natoľko poškodené, že aj pokiaľ sa pacienta s tak dlho trvajúcou poruchou obehu podarí zachrániť, môže si to vyžiadať trvalé následky. Je ale rovnako známe, že kvalitne prevádzaná laická resuscitácia predlžuje čas, ktorý je vyhradený pre účinnú záchrannú akciu až na dvojnásobok. Ak si uvedomíme, že za bežných podmienok je skôr nepravdepodobné, že by sa posádka záchrannej zdravotnej služby dostavila na miesto udalosti skôr ako za 6 – 8 minút od jej vzniku, je to presne tých niekoľko minút, o ktoré stojí za to bojovať, pretože môžu pre postihnutého znamenať práve tú známu tenkú niť medzi prežitím a smrťou.

KTO JE VLASTNE ZDRAVOTNÍCKY OPERÁTOR?

Zdravotnícky operátor je profesionál, ktorý sa v momente telefonátu na tiesňovú linku stáva partnerom volajúceho. Za každých okolností je vhodné nechať sa zdravotníckym operátorom viesť. Zdravotnícky operátor kladie volajúcemu cielené otázky prostredníctvom ktorých je možné dopracovať sa k rozumnému riešeniu situácie.

ČO ROBIŤ POKIAĽ DOŠLO K NÁHLEMU OHROZENIU ŽIVOTA, ZDRAVIA, VÁŽNEMU ÚRAZU, ALEBO NEHODE S VÄČŠÍMI NÁSLEDKAMI ?

  1. Zaistite bezpečnosť pre seba a aj pre postihnutého a jeho okolie
  2. Včas privolajte pomoc na tiesňovej linke 155
  3. Zistite stav vedomia, dýchania a to v akej polohe sa postihnutý nachádza
    Oslovte ho, chyťte ho za rameno, jemne s ním zatraste a pozorujte či spraví grimasu, či odpovedá na hlasité oslovenie.
  4. Pokiaľ odpovie alebo sa aspoň pohne a dýcha
    • Nechajte ho v pozícii, v ktorej ste ho našli (pokiaľ mu v nej nehrozí ďalšie nebezpečenstvo), skontrolujte ho a pokiaľ je to potrebné, poskytnite mu potrebnú pomoc.
    • Zožeňte pomocníkov, pokiaľ je záchranca na mieste sám a je to reálne (do 1- 2 minút).
    • Pravidelne postihnutého kontrolujte.

    Pokiaľ je postihnutý v bezvedomí (neodpovedá Vám na oslovenie, na zatrasenie, neurobí grimasu tváre), ale dýcha a pokiaľ poloha postihnutého sama o sebe neohrozuje jeho stav, ponechajte ho v polohe v akej sa práve nachádza.

    • Nepretržite sledujte stav vedomia, dýchania, v prípade zvracania otočte postihnutého okamžite na bok.
    • Do stabilizovanej polohy otočíme len tých pacientov v bezvedomí, u ktorých nie sú pochybnosti o kvalite dýchania a ich stav nie je spôsobený úrazom.
    • Sledovaniu dýchania a farby kože je potrebné vždy venovať mimoriadnu pozornosť.

    Pokiaľ postihnutý nereaguje, je v bezvedomí (neodpovedá Vám na oslovenie, neurobí grimasu na mierne zatrasenie) a nedýcha:

    • Upravte polohu postihnutého – otočte ho na chrbát, (musí ležať na rovnej, tvrdej podložke, dajte pozor na zranenia, zistite či nekrváca).
    • Zistite či dýcha a má čistú dutinu ústnu, nezisťujte prítomnosť pulzu.
    • Dvomi prstami jednej ruky nadvihnite bradu nahor, aby sa mierne zaklonila hlava, priložte svoje ucho k ústam a nosu postihnutého tak, aby ste mohli cítiť a počuť vydychovaný vzduch z pľúc postihnutého a vidieť pohyby jeho hrudníka.
    • Pokiaľ je možné, vyvarujte sa nadmernému záklonu hlavy, najmä ak je podozrenie na poškodenie krčnej chrbtice.
    • Pri rozpoznaní zástavy obehu a dýchania je nevyhnutné zahájiť oživovanie so stláčaním hrudníka a dýchaním z úst do úst nasledujúcim spôsobom:Kľaknite si k hrudníku postihnutého, položte dlaň jednej ruky na stred jeho hrudníka, na ňu oprite dlaň druhej ruky. Rukami vystretými v lakťoch stláčajte hrudník postihnutého 30x za sebou do hĺbky minimálne 5 cm, s rýchlosťou viac ako 100 x za minútu. Po 30 stlačeniach hrudníka prejdite na dýchanie z úst do úst. Dvoma prstami jednej ruky stlačte nos („zaštipcujte ho“), zároveň dlaňou tlačte na čelo, prstami druhej ruky dvíhajte bradu nahor, aby sa mierne zaklonila hlava. Otvorte ústa postihnutého, nadýchnite sa, svoje ústa pritlačte okolo úst postihnutého a vdýchnite 2 x po sebe (nefúkajte) tak, aby sa nadvihol hrudník. Pokračujte v stláčaní hrudníka a dýchaní z úst do úst v pomere 30:2 do príchodu záchranárov, alebo do obnovenia spontánneho dýchania a obehu u postihnutého, príp. do vyčerpania síl.
  5. Kontrola známok funkčného obehu:
    • Prítomnosť spontánneho dýchania a pohybov.
    • Iba pokiaľ máte príslušný výcvik, skontrolujte pulz na krčnej tepne. Nestrácajte kontrolou pulzu viac ako 10 sekúnd.
    • Pokiaľ postihnutý začne dýchať spontánne, ale zostáva v bezvedomí, otočte ho do stabilizovanej polohy a naďalej kontrolujte prítomnosť dýchania.

U pacientov so zastavením dýchania a / alebo krvného obehu má laická neodkladná resuscitácia zásadný význam pre ich prežitie!

Ako každý medicínsky postup má aj laická resuscitácia svoje kontraindikácie, teda vylúčenia liečebných alebo iných zákrokov – sú nimi isté známky smrti, zväčša poranenia nezlučiteľné zo životom a reálne nebezpečenstvo hroziace záchrancovi.