Za krvácanie možno vo všeobecnosti považovať stav kedy krv neprirodzeným spôsobom opúšťa krvný obeh, čiže sa dostáva mimo ciev, napríklad vplyvom úrazu, alebo iných chorobných stavov.

V zásade je každé krvácanie potenciálne život ohrozujúcim stavom. Závisí to však od toho aký je jeho rozsah, prípadne ako dlho trvá.

Azda najzávažnejšie je masívne tzv. život ohrozujúce krvácanie, ktoré spôsobí náhlu stratu krvi viac ako 150 ml v priebehu každej jednej minúty. Ide zväčša o krvácania spôsobené rozsiahlymi poraneniami napr. pri amputáciách, alebo veľkých tržných a iných ranách. Bez ohľadu na to či ide o tepnové, alebo žilové krvácanie je potreba ho urýchlene zastaviť, dokonca skôr než začneme s ostatnými úkonmi prvej pomoci. Náhla strata krvi totiž ovplyvňuje v ľudskom organizme celý rad jeho funkcií počnúc vedomím až po samotnú srdcovú činnosť.

Masívne krvácanie najlepšie zastavíme kombináciou niekoľkých úkonov súčasne:

  • Prvým je pritlačenie miesta krvácania, teda poškodenej cievy priamo v rane suchou čistou (najlepšie sterilnou) tkaninou. Tento tlak neuvoľňujeme v podstate až do príchodu odbornej prvej pomoci. Ak odborná prvá pomoc nie je v krátkom čase dostupná je potrebné pravidelne tlak v rane uvoľňovať, najskôr však po desiatich minútach. Pokiaľ máme v dosahu aspoň základné zdravotnícke pomôcky akými sú napr. lekárnička, ktorej súčasťou sú ovínadlá, môžeme zhotoviť dočasný tlakový obväz. Na ranu priložíme kryciu vrstvu v
    podobe čistej tkaniny v dostatočnom množstve, na ňu umiestnime nerozvinuté ovínadlo v pozdĺžnom smere rany a následne ďalším ovínadlom pevne obviažeme. V prípade, že nemáme čistú tkaninu, je potrebné vykonať tlak dokonca aj priamo rukou.
  • Druhým krokom je zatlačenie tzv. tlakových bodov nad ranou, ktoré sa nachádzajú na tele v miestach kde cieva prebieha nad priľahlou kosťou. Spomalíme tak prítok krvi do postihnutého miesta. Ten môžeme spomaliť aj tým, že pokiaľ ide o krvácanie z rany na končatine, môžeme ju vhodným polohovaním postihnutého umiestniť do polohy vyššej než je srdce samotné. Polohovaním do tzv. protišokovej polohy zasa zabezpečíme prísun prebytočnej krvi, ktorú postihnutý v danej chvíli nevyhnutne nepotrebuje k dôležitým orgánom akými sú mozog, srdce či pľúca. Najlepšie ju dosiahneme ak postihnutého uložíme do vodorovnej polohy a zdvihneme mu dolné končatiny aspoň do štyridsaťpäť stupňového uhla. U dospelého človeka môžeme týmto spôsobom získať aj viac ako päťsto mililitrov krvi čo sa rovná približne jednej krvnej konzerve používanej pri transfúziách. Je treba však myslieť vždy na vlastnú bezpečnosť v zmysle prenosu infekčných ochorení.

Do príchodu odbornej pomoci s postihnutých sústavne komunikujeme, snažíme sa ho upokojiť, sledujeme najmä stav jeho vedomia, dýchania a krvácanie samotné. V prípade, že krv začne cez zhotovený obväz presakovať je nesmierne dôležité priložiť na postihnuté miesto ďalší obväzový materiál, ktorý je schopný do seba nasávať ďalšiu krv.

Pôvodný obväz nikdy nesnímame z rany dolu. Rovnako sa v prípade cudzích telies nesnažíme ich násilím z rany odstraňovať.

Všetky ostatné úkony necháme na odborníkov zo záchrannej zdravotnej služby, ktorý za daných okolností určite privoláme, najlepšie prostredníctvom tretej osoby.